štvrtok 30. júna 2011

Lesní zvěř

Nu-jazz vyšľahaný elektronikou, chvíľami vygradovaný do nespútaného zvukového víru. Asi tak nejako by som charakterizoval skvelé vystúpenie a výborný zvuk mestskej (Brno) skupiny s prírodným názvom Lesní zvěř, ktorej šľapaje budem od tohto koncertu nenápadne, po vetre ich hudby, ďalej stopovať.

Longital

Nahrávky a albumy Shiny a Dana mám dosť dobre napočúvané, na koncertoch ma však vždy vedia prekvapiť špeciálnou koncertnou verziou niektorej zo svojich skladieb či improvizáciou vyvolanou momentálnou atmosférou. Ich koncert na Valašskom špalíčku bol v tomto zmysle vzorovým. Väčšina skladieb sa viac či menej líšila od štúdiových nahrávok, Dano zahral niekoľko gitarových vychytávok (a to on naozaj vie), z ich laptopu zneli nové zvuky a Shina pridala k spevu a hre i trochu divadla. Aj preto koncerty Longital vždy môžem.
V archíve Music photo news nájdete niečo (plus pár fotografií) o Longital aj na tomto mieste.

Sunflower Caravan

Mám rád koncerty mladých či menej známych skupín a za výnimočné dielo šťasteny považujem možnosť fotografovať kapelu na jej úplne prvom koncerte. Vždy sa snažím, ako by som fotografoval niekoho pre mňa výnimočného, napríklad Woven Hand (náhodný výber rulety mojej mysle). Nič z toho (snáď len tá mladosť) neplatí na Sunflower Caravan (hrá už dlho a nie je úplne neznámou), to mi len tak napadlo v súvislosti s tým, že medzi výnimočné koncertné a fotografické príležitosti som zaradil aj festivalový set tejto nabudenej pražskej kapely.

Tata Bojs

Na mojich festivaloch Tata Bojs veľmi nehrajú a tak som bol rád, že túto oslavovanú kapelu budem na Valašskom špalíčku počuť naživo a zblízka.
Môžem teda aj pod prísahou potvrdiť, že Mardoša naozaj nepoužíva pri svojich skokoch odrazový mostík, že Milan Cais rád balansuje postavený na bubeníckej stoličke, že gitarista sa neusmieva, že v hustom dyme bol schovaný aj klávesák a hlavne, že Tata Bojs si blahorečenie hudobných kritikov rozhodne zaslúžia.

Gerda Blank

okresané nástrojové obsadenie skupiny Gerdy Blankovej predurčuje zvuk tejto novozélandskej dvojice, momentálne usadenej v Brne. Keď som ich minulý rok prvý krát počul na Besede u bigbítu (fotoreport TU), zažil som niečo ako psychedelický hudobný trip v sprievode šamanov z ostrova duchov rockovej histórie. Myslím, že sme boli všetci traja (plus plný M-klub) pripravení si tento výlet zopakovať a nebyť menších problémov s aparatúrou, určite by sa nám to podarilo.
Aj tak to bol výborný koncert, potvrdzujúci, že títo dvaja muzikanti sú viac, ako len dobre zohratí.