Pat Smillie Band

Mám rád príbehy, v ktorých človek ide za svojim cieľom aj napriek zlej karte, vytiahnutej (či udelenej) hneď na začiatku cesty. Mám ich oveľa radšej, ako osudy úspešných machrov s údajne čistou postupkou na dlani a navyše s esom v rukáve.

Pat Smillie zaspieval báječný set a spolu so svojim bandom si absolútne podmanili publikum, nadšené a potúžené ochutnávkou chicagského hudobného podsvetia.
Bol to koncert, ako z nejakého príbehu.

Mátyás Pribojszki Band

Stáva sa mi to dosť často. Napríklad: po dobrej výstave kresieb, si doma hneď strúham všetky ceruzky, po akčnom filme, mávam pravidelne športové obdobie, alebo, po návšteve baletu, si vždy dávam záväzok, že v ďalšom živote budem tanečník.

Takže ma ani neprekvapilo, že som sa po strhujúcom koncerte Mátyása Pribojszkeho okamžite rozbehol do malého stánku legendárnej firmy Seydel a kúpil si fúkaciu harmoniku.

Please The Trees

Čím som starší, tým častejšie podlieham pri počúvaní hudby potrebe, umiestniť seba samého niekde medzi jej tóny, akordy či slová piesne. Nájsť svoje miesto v tvorbe tej ktorej kapely a nie, nájsť tej ktorej kapele niekoľko dni (či hodín) v mojom živote, flek na polici s cédečkami alebo kúsok miesta na hárddisku.

A čo tým chcem vlastne povedať? No, že v melancholickom, chvíľami  ponurom a chvíľami nadýchanom indie rocku & progresívnom country Please The Trees som sa našiel snáď celý.

Akurát, ja neviem byť tak úprimný.