utorok, 30. augusta 2016

Holy Fanda & The Reverends

O kántry som svojho času skoro nezakopol, ale bolo to hlavne tým, že jeho československá podoba, klochniaca posluchovo nechutný kotlíkový guľáš skoro na všetkých folkových festivaloch či mestských slávnostiach, ma dokonalo odrádzala od ďalšieho záujmu. 
Isteže, príležitostne som si ulial Johnyho Casha, Grateful Dead či niektorého z Hankov Williamsov, ale to už bolo dávno. Dnes (aj vďaka, ach, nebohej Apačke) je americké country, spolu s príbuznými folkrockovými žánrami, mojou, snáď najpočúvanejšou muzikou na cestách, pri posedávaní s kumpánmi a občas aj pri precitaní po ťažších nociach. 
Takže mi divné country The Reverends, so silnou dávkou empatie Fandu Holého prišlo naozaj vhod a s hosťujúcim Jardom Svobodom, ma dokonalo reštartovalo do druhého dňa tohoročného Litoměřického kořenu

piatok, 12. augusta 2016

Longital

Upgradeovaný Longital mi pripomína (Beseda u Bigbítu 2016) vegetatívne šťastie lúčnej byliny, omámenej slnkom, trojrozmerným prúdením vzduchu a vlastnou vôňou. Zároveň však aj veľkomestský parfum, umelé osvetlenia a pohyb v koridoroch mútnych ulíc. 
Staršie fotografie Longital nájdete TU, TU alebo aj TU

štvrtok, 11. augusta 2016

Kittchen

Je to dávno, čo som ho počul prvýkrát (TU) a myslím, že za ten čas sa Kittchen stihol stať klasikom čudáckeho folku, zaklínačom českého pesničkárstva a garantom nových posluchových konvencií, ktoré charakterizujú dnešnú dobu viac ako kdejaké filozofické traktáty. 
Kittchenov očarujúci a textovo aj zvukovo autonómny svet je istým spôsobom totálny a trpko pravdivý, je univerzom, ktorého sme priznajúc či nepriznajúc neodčleniteľnou súčasťou. 
Elektrická gitara vrúbľovaná spôsobilou poetikou, melanchólia krížená s odhodlaním (vierou), vášňami a tiesňou prešpikovaná & zmietaná myseľ maskovaná kuchárskou burkou, vlastné vnútorné fondy démonov aj anjelov.
Kittchen, ešte lepší ako myslím. 
Fotografie sú z tohoročnej Besedy u Bigbítu