Mucha

Vlastne nechápem všetky tie články o kontroverznej či femipunkovej (tož, prečo už nie skôr riot grrrl) pesničkárke, ktorej tvorbu je nutné (pokiaľ si ju chceme „zamilovať“) nebrať veľmi vážne a seriózne, slová o jej „zemitej“ hudbe či „špinavých“ aranžmánoch, ktoré sú vraj pre mnohých poslucháčov "ťažko stráviteľné".

Jednoducho, na úprimných denníkových textoch Nikoly Muchovej mi nepríde nič extra kontroverzné a myslím, že na prvé počutie, môžbyť nevypísané texty o banálnych či všedných témach, majú na druhej strane krásne neotesanú poetiku, s oveľa väčšími presahmi, aké sa dajú postihnúť priamo pod pódiom.

Možno je to tým, že som si Muchu už dávno „zamiloval“, ale jej texty (prepojené s jej príbehom) vnímam ako generačné, sociálne inteligentné, nevyhýbajúce sa vlastnej zodpovednosti, oridinárne len verbálne, trochu vystrašené a až nevinné.

Jej prebdené verše vedia byť rovnako zaslzené ako ostré, hryzúce aj nastavujúce druhé líce, slobodné aj absolútne (Ginsberg by povedal sväté).

A muzika, minimálne na ostatnom po/Kořenu, synchrónna, chvíľami až rockovo surrealistická a oddaná svojej strapatej múze.

Neviem, ale keby sa Patti Kováčová narodila v Kyjově možno by znela podobne ako Mucha a naopak, Nikola Flyová by svoj prvý album nahrala s Ivanom Králom.

Staršie fotografie Muchy nájdete TU, TU, TU alebo aj TU.