štvrtok, 16. septembra 2010

The Dandy Warhols

Určite ste si všimli, že najradšej fotografujem čiernobielo, ale tentoraz ma osvetľovač americkej skupiny Dandy Warhols jednoducho dostal. Bolo by asi hriechom nezachytiť na farbu nálady, ktoré kúzlil spoza svojho svetelného pultu. Dandyovia sa striedavo strácali a znova objavovali v rôznych farbách modelujúcich priestor pódia na ohnivý, nebeský či nočný svet, v ktorom odohrali asi to najlepšie zo svojej pätnásťročnej tvorby. Veď som sa aj hneď, po troch skladbách vyhradených pre fotografovanie, ponáhľal pod pódium a do konca koncertu som nespustil ruky sponad hlavy.

streda, 15. septembra 2010

Paco de Lucía

Tak ako sú koncerty, ktoré ma nečakane a pozitívne prekvapia, tak sú aj koncerty, na ktoré sa veľmi teším už dlho dopredu a nakoniec z nich odchádzam s rozpačitými pocitmi. Presne tak to bolo aj s koncertom Paca de Lucíu. Jeho hra bola samozrejme úžasná a flamenco v jeho podaní nemá veľkú konkurenciu, ale aj tak. Akoby mi k dokonalému zážitku ešte niečo chýbalo. Možno kúsok Cigánskeho temperamentu, možno atmosféra fiesty a možno viac Francisca Sáncheza Gómeza. Alebo možno, nemal som sa na ten koncert až tak tešiť (lebo inak bol skvelý).

nedeľa, 12. septembra 2010

Interference & Black

Niekedy ma zastihne silný hudobný zážitok úplne nečakane a na dlhú dobu vymaže všetky predchádzajúce, hoc tiež fajnové či niečím výnimočné. Presne taký intenzívny pocit, u mňa vždy spojený s husou kožou, som mal pri prvom (a vlastne aj pri ďalších) počutí írskej skupiny Interference s úžasným spevákom Fergusom O'Farrellom. Je to už niekoľko rokov, ale stále cítim ako jeho hlas prenikal do hĺbky mojej mysle. Chvel som sa (až som roztriasol väčšinu fotografií) a vnímal každý zaspievaný tón ako niečo, čomu rozumiem aj bez pochopenia významu všetkých slov.
Inak, ak sa vám zdá ten nosatý chlapík s bendžom nejaký povedomý tak áno, je to Black, ktorého pieseň Wonderful Life ste už určite počuli.

sobota, 4. septembra 2010

Jan Garbarek

Pri počúvaní hudby Jana Garbareka sa mi stále pripomenie jeho koncert na festivale Colours of Ostrava. Na ňom svoj džezový hlas severu spojil s východnou rytmikou Triloka Gurtu, čoho výsledkom bol nielen úžasný hudobný zážitok, ale aj pocit akoby ste nasávali arktický vzduch s nohami v Indickom oceáne. Aj teraz ho mám.