Sedaa

Trio mongolských hudobníkov a iránskeho multiištrumentalistu Sedaa sa na festival Litoměřický kořen (2017) vrátilo po siedmich rokoch v ešte kompaktnejšej a zohratejšej forme.

Opäť sme sa dočkali hlbokého veterného spevu, dokonalého zvládnutia tradičných mongolských nástrojov, podmanivej hudobnej fúzie dvoch kultúr a strhujúco senzitívnych skladieb.

Stali sme sa tak účastníkmi nielen koncertu, ale aj lekcie spájania vzdialených (zároveň tak blízkych) a rozmanitých kultúrnych tradícií. Poučenia o dôležitosti zachovávania ľudových zvykov pre pochopenie kultúry a histórie akéhokoľvek národa.

A príde mi jedno, že dnes je pojem národ vnímaný ako prežitok minulosti, lebo súbory ako Sedaa stále dokazujú jeho/ich kultúrnu potrebu a dôležitosť.

Sedaa

World music, či po našom etnická hudba, bola na Litoměřickém kořenu zastúpená hlavne skupinou Sedaa.
Traja mongolskí hráči na tradičné nástroje spolu s iránskym multiinštrumentalistom nás preniesli tam, kde sa strácajú všetky cesty a slnko zapadajúce za horizont nekonečnej pustiny je jediným orientačným bodom.
Len Matka Zem, my, štyria muzikanti a Vecné Nebo. Hudba, hrdelný spev, duchovia predkov, nomádska skúsenosť a dávna kultúra sa niesli z pódia medzi ľudí, ktorí (aspoň sa mi to tak zdalo) na chvíľu ostali v tichom úžase a ich (naše) oči prezrádzali údiv z príjemného prekvapenia pripraveného dramaturgiou festivalu.
Strih. Podobný údiv mali v očiach aj mongolskí muzikanti, keď sa neskôr z pod nôh publika podupávajúceho v miernom tranze zdvihol oblak prachu ako niekde v mongolskej stepi.