Eva Turnová & Tomáš Hradil

Keď som si pred niekoľkými rokmi priamo od Evy objednal jednotku Turnový háj, nemal som žiadne očakávania. Knižočku som však prečítal jedným vrzom a pamätám, že mi prišla dômyselne vtipná. 

Keďže som si už ďalšie pokračovania nekúpil, bol som celkom zvedavý na jej čítačkovo-hudobný program, ktorý bol súčasťou minuloročného (2022) festivalu Frištácký malý svět. 

Aj keď sa mi tentokrát texty nezdali dô/vtipné a vypointované (možno to však bolo spôsobené podaním), hudobné vstupy ma potešili a tie s Tomášom Hradilom obzvlášť.

Staršie fotografie Evy Turnovej s kapelou The Plastic People of The Universe nájdete TU alebo aj TU.

The Plastic People of The Universe

Viem, viem, bude to znieť blbo (veď ide o underground), ale mám pocit, že na The Plastic People of The Universe by sa už nemuselo skákať ani tancovať. Len ticho a pozorne počúvať. 

Ich ďalšia zastávka na nekonečnom turné, pripomínanie súvislostí, improvizácia kontra danosť a presnosť (rytmiky), spev ako proklamácia, proklamácia ako hudba, … hmm, neviem sa sústrediť. Na plastikov by sa už nemuselo natriasať! 

Fotografie aj text vznikli na minuloročnom Poličskom rockoupání.

The Plastic People of the Universe

Plastikov som naživo naposledy videl ešte s Mejlou (do šľaka ten čas naozaj letí) a bol som celkom zvedavý, ako im to po tých rokoch šlape.

Po naozaj krátkej zvukovej skúške (celú som ju prečkal pod pódiom túžiac stráviť s nimi čo najviac času) sa do toho PPU pustili ako za mlada. Teda chlapi už naozaj zostarli a Vráťa často posedával na plastovej stoličke v strede pódia, ale z nástrojov a aparatúry sa valil bigbít bez akýchkoľvek kompromisov.

Legendy to majú niekedy ťažké, PPU si s tým však hlavu neláme a ďalej tvorí veci po svojom. To sa prejavilo aj v nových skladbách, v autorskom priestore Evy Turnovej či vo výbere textov.

A ten Mejla tam nakoniec tiež bol.