štvrtok 15. augusta 2019

Mucha

Vlastne nechápem všetky tie články o kontroverznej či femipunkovej (tož, prečo už nie skôr riot grrrl) pesničkárke, ktorej tvorbu je nutné (pokiaľ si ju chceme „zamilovať“) nebrať veľmi vážne a seriózne, slová o jej „zemitej“ hudbe či „špinavých“ aranžmánoch, ktoré sú vraj pre mnohých poslucháčov "ťažko stráviteľné".
Jednoducho, na úprimných denníkových textoch Nikoly Muchovej mi nepríde nič extra kontroverzné a myslím, že na prvé počutie, môžbyť nevypísané texty o banálnych či všedných témach, majú na druhej strane krásne neotesanú poetiku, s oveľa väčšími presahmi, aké sa dajú postihnúť priamo pod pódiom.
Možno je to tým, že som si Muchu už dávno „zamiloval“, ale jej texty (prepojené s jej príbehom) vnímam ako generačné, sociálne inteligentné, nevyhýbajúce sa vlastnej zodpovednosti, oridinárne len verbálne, trochu vystrašené a až nevinné.
Jej prebdené verše vedia byť rovnako zaslzené ako ostré, hryzúce aj nastavujúce druhé líce, slobodné aj absolútne (Ginsberg by povedal sväté).
A muzika, minimálne na ostatnom po/Kořenu, synchrónna, chvíľami až rockovo surrealistická a oddaná svojej strapatej múze.
Neviem, ale keby sa Patti Kováčová narodila v Kyjově možno by znela podobne ako Mucha a naopak, Nikola Flyová by svoj prvý album nahrala s Ivanom Králom.
Staršie fotografie Muchy nájdete TU, TU, TU alebo aj TU.

utorok 13. augusta 2019

Živé kvety & Byl Pes

O mojom rozpoltenom vzťahu k ostatnej tvorbe, ale hlavne k disidentskej štylizácii či kazateľskej angažovanosti Živých kvetov, som sa už trochu rozpísal TU a keďže sa jedná o výhradne môj osobný názor, nemyslím, že by som s ním mal vstupovať do nejakej ďalšej diskusie.
Každopádne, koncert Živých kvetov (áno, napriek vyššie napísanému, naživo si ich väčšinou nenechám ujsť) fuzionovaný s pražskou kapelou Byl Pes na butikovom festiválku po/Kořen 2018 mi pripomenul ich niekdajšiu spontánnu angažovanosť, až diogenovskú prezentáciu, radosť z hry či uveriteľnosť a umeleckú presvedčivosť ich textov, muziky a vystupovania.
Po návrate domov som si po dlhej dobe začal opäť hrávať album Sloboda a taktiež ho vrátil na zoznam nahrávok, ktoré chcem pribaliť do hrobu.