Pri fotografovaní koncertov je asi najdôležitejšie (a najťažšie) zachytiť atmosféru vystúpenia tak, aby dýchla na diváka fotografie hustým vzduchom koncertnej sály a skutočnou náladou pódia. Snaha o čo najlepšie fotografie tak vedie fotografov (aj mňa) k používaniu profesionálnej techniky, ktorá dokáže aj v zlých svetelných podmienkach tmavých sál zachytiť muziku kvalitne a ostro. Takú ju chcú mať na svojich stránkach hudobné periodiká a koniec koncov aj umelci. Ale cítim, že práve v tom je niekedy háčik.
Napríklad fotografie z koncertu výbornej košickej skupiny Kolowrat by mi ako nekvalitné, zrnité (zašumené) a rozmazané nik neuverejnil. Napriek tomu si za nimi stojím s presvedčením, že realita koncertov Kolowratu (aspoň tých, ktoré som videl) je presne taká. Divoká aj melancholická, chvíľami ostrená rytmikou a drsnou gitarou, chvíľami zahmlievaná akordeónom, pohybom a hlasivkami frontmana. Ako na kolovrate.
Napríklad fotografie z koncertu výbornej košickej skupiny Kolowrat by mi ako nekvalitné, zrnité (zašumené) a rozmazané nik neuverejnil. Napriek tomu si za nimi stojím s presvedčením, že realita koncertov Kolowratu (aspoň tých, ktoré som videl) je presne taká. Divoká aj melancholická, chvíľami ostrená rytmikou a drsnou gitarou, chvíľami zahmlievaná akordeónom, pohybom a hlasivkami frontmana. Ako na kolovrate.
