Duke Special

Bol som plný očakávania a strachu zároveň, či sa moje pocity z jeho prvého koncertu (tiež Valašský Špalíček v roku 2011 TU) ešte znásobia, alebo naopak, že Dukove hudobné kúzla už na mňa nebudú fungovať. 

Nielenže fungovali, ale jeho dredatá charizma, emocionálne intenzívny hlas a nadzmyselné piesňové posolstvá, vo mne neoživili len spomienky na naše prvé stretnutie, ale aj moju vlastnú snahu po úprimnosti a poctivosti. 

PS Svoju dobrosrdečnosť a spontánnosť prejavil Duke Special aj pri pozvaní jedného z fanúšikov na pódium a spoločným odspievaním Our love goes deeper than this. 

Duke Special

Na malé pódium M-klubu dopadol Duke Special, ako vystrihnutý z Wendersovho filmu. S uhrančivým prejavom, so svojským štýlom hry na klavír, s kabaretnými gestami, s mejkapom a v ošumelom kostýme, si okamžite získal publikum presýteného klubu a už prvou skladbou vytvoril medzi sebou a nami (publikom) komunikačný kanál, ktorým v obojsmernej premávke prúdili jeho a naše emócie. Rytmus tohto prúdenia pomáhal udržiavať aj mátožný bubeník Chip Bailey, hrajúci nie len do taktu, ale aj taktne (však viete ako to myslím).  

Duke Special bol pre mňa hudobným vrcholom Valašského špalíčku 2011.