Už dlho poznám Noru H. aj Zuzanu B., ale s Annou K. som sa zoznámil až minulé leto. A bolo to veľmi príjemné stretnutie.
Niekomu sa určite nebude pozdávať, že sa odvtedy dokážem tešiť z pesničiek a spevu Anny K. rovnako, ako napríklad ... napríklad z hudby Půlnoci a spevu Michaely Němcové. Aj keď Půlnoc počúvam hlavne v mojej pracovni (najradšej po zotmení) a Anna K. ma dostihne väčšinou niekde z kaviarenského rádia, prvé pocity mávam rovnaké. Cítim úprimnosť, otvorenosť a akúsi nedefinovateľnú slabosť či ťažobu, paradoxne dávajúcu ich prejavu istú formu energie. Až po tejto intuitívnej predohre príde na rad hudba ako taká. Ale to už je neskoro a je jedno, či ide o pop alebo o underground.
Niekedy je fajn, šmyknúť sa na inej kráse.