Tak ako sú koncerty, ktoré ma nečakane a pozitívne prekvapia, tak sú aj koncerty, na ktoré sa veľmi teším už dlho dopredu a nakoniec z nich odchádzam s rozpačitými pocitmi. Presne tak to bolo aj s koncertom Paca de Lucíu. Jeho hra bola samozrejme úžasná a flamenco v jeho podaní nemá veľkú konkurenciu, ale aj tak. Akoby mi k dokonalému zážitku ešte niečo chýbalo. Možno kúsok Cigánskeho temperamentu, možno atmosféra fiesty a možno viac Francisca Sáncheza Gómeza. Alebo možno, nemal som sa na ten koncert až tak tešiť (lebo inak bol skvelý).
