Jeden z najstarších hudobných festivalov si tento rok pripísal na vrub tridsiaty krížik. Je úžasné, že za celú dobu svojej existencie si Valašský Špalíček dokázal udržať vysokú programovú úroveň, objavný prístup k dramaturgii a osobitú, nenapodobniteľnú atmosféru. V dobe, kedy na mnoho festivalov dopadol pomalý korózny efekt, alebo sa menia na akési zážitkové podniky, Špalíček ostáva chránenou zónou, v ktorej stále ide hlavne o hudbu a jej poslucháča.
Vo Valašskom Meziříčí to pravdepodobne ani nemôže byť inak, lebo koncentrácia muzikantov a ľudí nerozlišujúcich medzi umením a životom, je v tomto mestečku naozaj mimoriadna. Uprostred tých, bez ktorých by Špalíček nemal dnešnú podobu stoja Karel Prokeš (inak vynálezca Špalíčku) a David Schwager. Toto dvojgeneračné spojenie zabezpečilo, že na festivale sa v programe stretli napríklad skupiny Zrní s Vltavou, Blue Effect s Rara Avis, Ciment s Nylon Jail, či Vašek Koubek s kapelou Kazety.
Tridsiate výročie festivalu priviedlo organizátorov aj k nápadu, zaspomínať si na jeho prvý ročník a tak sa na Malej scéne Špalíčku v kaviarni U Zvonu postupne predstavili Petr Lutka, Dagmar Voňková, Oldřich Janota a Vladimír Merta.
Celkovo so Špalíčkom oslavovalo vyše tridsať účinkujúcich a myslím, že každý kto mu svojou návštevou prišiel zagratulovať, sa na jeho najbližších narodeninách zasa ukáže.
Už len preto, že na Špalíčkovských oslavách hudby je tým obdarovaným vždy návštevník.
Krátke reporty a hlavne ďalšie fotografie z vystúpení jednotlivých skupín nájdete v samostatných príspevkoch.
