The Pau

Tancovalo sa všade, pod pódiom, za pódiom, na pódiu, pred aj za koncertným stanom, jednoducho všade kam doľahol postpunkový zvuk The Pau.

Ten tanečný ošiaľ na ostatnom festivale Otevřeno Jimramov (TU) pritom spôsobila len jedna jediná svojbytná dievčina Paulina Dudek. 

Jej až expresívny a angažovaný postoj & prejav k súčasným témam je pre mňa nádejou, že oprávnený hudobný hnev sa raz ešte vráti v plnej a poučenej sile aj na koncertné pódiá.

Grumpy O Sheep

Dokonalá kombinácia! Husle írskeho razenia, preťahujúce sa o hlavnú melódiu s perkusívnou španielskou gitarou, často poháňajúcou rytmus do šialeného tempa.

Zo setu francúzskej dvojice Grumpy O Sheep na ostatnom ročníku festivalu Otevřeno Jimramov prekypovala chmelená energia, iskriaca radosť z hry a láska k írskemu folku, či k zvuku tradičných akustických nástrojov.

Ďalšie fotografie z jimramovského festivalu nájdete TU.

Otevřeno Jimramov 2023 & deti & ľudia & psy

Môj prvý ročník festivalu Otevřeno Jimramov som opísal ako spoločné pasovanie človečenstva a radosti za jedinú legitímnu a prijateľnú moc (celé zamyslenie a hlavne fotografie z minulého ročníku 2022 nájdete TU).

Tohoročná návšteva Jimramova mi tieto slová len potvrdila a hľadať nové či iné na opísanie mojich pocitov, nie je kvôli množstvu silných dojmov jednoduché. To preto, že Otevřeno Jimramov so všetkým, čo k nemu patrí, vnímam ako predobraz jedného zo základných dobrodejných vzťahov k svetu. 

Je to výnimočná kontemplatívna slávnosť, víťazstvo žitia nad prežívaním, bezprostredný dotyk s voľnosťou a stavom vnútornej beztiaže, pri ktorom miznú predsudky, rozpory, neistoty a aspoň na chvíľu aj ťaživé vnímania dnešného sveta.

Otevřeno Jimramov je hľadaním celistvosti a festivalovej pospolitosti umožňuje objavovať imanenciu aj transcendenciu zároveň, vlastné vnútro aj to, čo ho presahuje. Spolupatričnosť stavia pred individualizmus, hľadanie zmyslu nad pasívnu korektnosť, lásku pred sebectvo a idey, skromnosť či étos nad konzumnosť a konformizmus. Umožňuje obrodiť vlastné zmyslové vnímanie v spoločnej skúsenosti, zažívať jedinečné vo všeobecnom a trvalé z okamihov vzájomnej harmónie. 

Shakespeare napísal, že krása tkvie v oku pozorovateľa a aj keď (asi) viem, ako to myslel som presvedčený, že krása existuje aj nezávisle na mojom pohľade a ja si vždy musím nejako zaslúžiť, aby som ju videl.

Preto tak veľa času trávim so zatajeným dychom a okom prilepeným na hľadáčiku fotoaparátu. Trpezlivo čakám na zjavenie prirodzenosti, na obrazotvorný moment, na krásu tvorenú svetlom a zaznamenanú snímačom závislým na jeho intenzite. 

Kým inde je to často dramatický proces, v Jimramove obrazy krásy nehľadám, nachádzajú si ma samé, zmocňujú sa ma v súvislých okamihoch, bez varovania a so samozrejmosťou blízkych vzťahov. Som dojatý každou tvárou a ďakujem, že môžem byť kronikárom a prievozníkom obrazových spomienok na chvíle, v ktorých je ľudská spolupatričnosť a láska, viac ako všetko. 

Samozrejme, záujemcom, ktorý sa nájdu na fotografiách, ich rád a s poďakovaním pošlem aj v kvalitnejšom rozlíšení.