Tata Bojs

Po dlhej a nedobrovoľnej odmlke, spôsobenej neprajnými okolnosťami, začínam nový rok spomienkou na festival Litoměřický kořen. Nie náhodou!

Kořen je jedným z tých miest, na ktoré má cenu sa neustále vracať. Tá každoročná renesancia podstaty (spolu)bytia, ten návrat ke kořenům našej identity, tie autentické príbehy oddaných návštevníkov a v neposlednom rade, samozrejme, tá hudba presahujúca nielen žánre, ale občas aj hranice môjho vnímania. To všetko dohromady tvorí výnimočný a aj citom hmatateľný konkrétny bod v čoraz iluzórnejšej a fiktívnejšej sieti mojich/našich zážitkov a vzťahov.

A áno, na tom ostatnom ročníku Litoměřického kořenu zahrali svoj set aj Tata Bojs, hoc (polo)akusticky, znejúci ako pod vysokým napätím. 

Staršie fotografie Tata Bojs nájdete TU a ďalšie fotografie z Litoměřického kořenu 2014 TU, TU alebo aj TU.

Tata Bojs

Na mojich festivaloch Tata Bojs veľmi nehrajú a tak som bol rád, že túto oslavovanú kapelu budem na Valašskom špalíčku počuť naživo a zblízka.

Môžem teda aj pod prísahou potvrdiť, že Mardoša naozaj nepoužíva pri svojich skokoch odrazový mostík, že Milan Cais rád balansuje postavený na bubeníckej stoličke, že gitarista sa neusmieva, že v hustom dyme bol schovaný aj klávesák a hlavne, že Tata Bojs si blahorečenie hudobných kritikov rozhodne zaslúžia.