Ak si dobre pamätám, Eddu som videl a počul prvýkrát ešte za socializmu na akomsi festivale v Bojniciach (je zaujímavé, že som o ňom na internete nenašiel ani zmienku). Z tej pôvodnej zostavy ostal dnes už len spevák Attila Pataki, ktorý však aj po tridsiatich rokoch koncertovania dokáže postaviť publikum na nohy a rozospievať celý štadión. Kapela hrá síce stále to svoje ale žáner melodického rocku dotiahla do vlastnej dokonalosti. Aspoň tak som vnímal koncert v Nových Zámkoch ja (vďaka agentúre eló Koncert) a hneď po návrate domov som si zaspomínal aj na ďalšie maďarské hudobné legendy tvoriace moje hudobné detstvo. Napríklad na Omegu, Piramis či na Locomotiv GT.
pondelok 30. augusta 2010
utorok 24. augusta 2010
Oszibarack
Poľský kolektív Oszibarack s krehkou speváčkou Patrisiou si postupne podmanil publikum a vypúšťal naň bubliny expresívne tanečnej elektroniky, ktoré z času na čas praskli v podobe hudobnej explózie klávesáka, gitaristu a technického génia Agima. Inak, jeho obsluhovanie možno aj dvoch desiatok rôznych efektov, súčasne s programovaním, hrou a striedaním rôznych hudobných nástrojov ma doslova fascinovalo. Nehovoriac, že to všetko zvládal poskakujúc v neuveriteľnom rytme.
Kloaka 69 & 29Music
Aj keď sa na art rock (i ten starší) veľa dnešných kritikov pozerá cez prsty mne sa Kloaka 69 páčila a jej koncert som si užíval. Už na Lebede som sa tešil mladej inštrumentálnej kapele 29Music a vravel som si, tak to je ojedinelé. A zrazu chlapci z Kyjova! Možno sa obidvom kapelám dá všeličo vyčítať, ale rozhodne majú výborných gitaristov a odvahu nám svoje myšlienky a pocity odovzdávať len hudbou.
Žagar
Jedným z vrcholov Besedy u Bigbítu bolo vystúpenie (opäť) maďarskej kapely Žagar. Pre mňa (opäť) trochu ťažko zaškatuľkovateľná muzika, pre niekoho jasný elektro indies progres rock s nádychom psychedélie, hip hopu a filmových nálad. Každopádne skvelá muzika, na ktorú kedykoľvek (opäť) rád pôjdem.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)