Wotienke

Tak konečne som sa dožil vystúpenia Wotienky aj na klubovom pódiu. To znamená, že som si jej skladby, hlavne tie komornejšie, mohol vychutnať bez festivalového ruchu a v kontaktnejšom prostredí malého priestoru.

Jej šikovná kapela to síce vie aj celkom rozbehnúť, ale asi práve kvôli intímnej atmosfére M-klubu (Valašské Meziříčí), sa mi pod kožu najviac dostali pomalšie ospalé skladby, v ktorých Wotienke nestrojene a chvíľami akoby nonšalantne otvára svoje citlivé srdce.

Už neviem, prečo som si kúsok z neho neodniesol domov aj na cédečku. Teraz mi chýba.

 V archíve Music photo news nájdete Wotienke aj na tomto mieste.

Wotienke

Hudbe a pesničkám holandskej Wotienke Vermeer s jej moravským bandom som sa tešil už na príjemnom festivale Lebeda. Fotografie mi vtedy veľmi nevyšli, lebo slnkom presvetlený stan sfarbil všetko v ňom do jediného žltého odtieňa. Aj keď mám pocit, že hudba Wotienky je vhodná skôr do klubov či pre sústredenejšie publikum, jej festivalové vystúpenia majú tiež svoje čaro a potešia príjemnou žánrovou zmenou pohybujúcou sa niekde medzi svojským folkrockom a soundtrackovou melanchóliou.