Tak konečne som sa dožil vystúpenia Wotienky aj na klubovom pódiu. To znamená, že som si jej skladby, hlavne tie komornejšie, mohol vychutnať bez festivalového ruchu a v kontaktnejšom prostredí malého priestoru.
Jej šikovná kapela to síce vie aj celkom rozbehnúť, ale asi práve kvôli intímnej atmosfére M-klubu (Valašské Meziříčí), sa mi pod kožu najviac dostali pomalšie ospalé skladby, v ktorých Wotienke nestrojene a chvíľami akoby nonšalantne otvára svoje citlivé srdce.
Už neviem, prečo som si kúsok z neho neodniesol domov aj na cédečku. Teraz mi chýba.
V archíve Music photo news nájdete Wotienke aj na tomto mieste.