Postupne som sa nechal zamotávať do pavučín melódií, nachádzajúcich podnety v ľudovosti aj spiritualite rôznych inšpiračných zdrojov (nielen jazzových), až do úplného podľahnutia a vysvätenia v nadšeného poslucháča.
Ich jazz, ako trojvánok meniaci sa na jednoliaty súzvučný prievan a o niečo neskôr zasa na samostatné vzdušné prúdy, neuponáhľané tempo, intuitívna hra, násobenie melódií a tlejúce linky, to všetko by sa dalo zhrnúť do pojmu ... panoramatický jazz.
Věřejně nepřístupná vodní plocha prekračuje možnosti tria aj tým, že pokiaľ ich počúva niekto sám (napríklad, ako teraz ja), stávajú sa spoločne kvartetom.
