Paléo 2015 & children

Vždy, vždy, vždy to robím. Pozorujem deti a prehodnocujem svoje hodnoty. 

Že ten posratý život, celá tá robota, ktorej prikladám taký význam a vôbec všetko, má zmysel len pokiaľ sa rodia deti a pokiaľ ich rodičia vláčia po festivaloch (kde ich možno aj plodia). 

Nie, fakt! Vždy som namäkko (tentokrát na Paléo festivale v Nyone) a teším sa, ako starý otec vnúčatám.
* Anyone who recognizes themselves, their family or friends on these photographs is warmly welcomed to get in touch. I am happy to email you a file free of charge.

Paléo 2015 & people

Malé, rodinné, festivaly mám rád aj preto, že umožňujú bližší kontakt s ostatnými ľuďmi, poskytujú väčší priestor pre nové priateľstvá a spolupatričnosť na nich je akási silnejšia a samozrejmejšia.

Napriek mnohotisícovému davu (hovoriacemu dokonca rečou, ktorej vôbec nerozumiem) som sa však na Paléo necítil ani chvíľu stratený, alebo bezprizorný. 

Každý festivalový húf tvoria jednotlivci, ktorý sa vydali na rovnaké miesto nielen preto, aby počúvali hudbu, ale hlavne preto, aby ju vnímali spoločne, aby na istý čas (napriek svojej túžbe po individualite) splynuli s ostatnými a vzájomne sa podelili o svoje vibrácie a pocity z koncertov, života, čohokoľvek. 

Tak tomu bolo aj na Paléo festivale v Nyone. Dôkazom mi je aj to, že nikoho som nestretol plačúc nad nohami po členky zaborenými v blate, ale naopak, všetkých som videl odrážať slnečný svit (viď aj predchádzajúca galéria TU).
* Anyone who recognizes themselves, their family or friends on these photographs is warmly welcomed to get in touch. I am happy to email you a file free of charge.