Ešte aj teraz si celkom živo pamätám na môj prvý koncert tejto veselej kapely. Bolo to v čase svetlých zajtrajškov (1987 alebo 1988), kedy Vidiek vystúpil v popradskom Dome revolučného a odborového hnutia spolu so skupinou Bez ladu a skladu.
S priateľmi Vladimírom B. a Petrom I. sme vtedy vyskočili do úzkej uličky pod pódiom a k všeobecnému pohoršeniu staršej časti publika, ktorá dostala vstupenky ako odmenu za svoju prácu, sme predvádzali niečo ako tanec.
Aj zásluhou skupín ako Vidiek (hoc v dome ROH) sa tá doba dala prežiť aj inak, ako na sterilizujúcich červených práškoch.
Dnes (tak ako vtedy) je Vidiek kapelou, vďaka ktorej si človek ešte stále môže vyberať.