piatok, 15. októbra 2010

Zuzana Homolová

Zuzanu poznám a počúvam už dlhé roky. Jej staré krvavé balady mi naháňali husiu kožu už v časoch, keď som sa ešte ničoho a nikoho nebál. Krutosť niektorých textov, v nich skryté významy, ktoré ma desili o to viac, že som ich nedokázal dešifrovať, v kontraste s jej mierumilovným prejavom a jemným zjavom, ma vždy dokázali ponoriť na celé dni do hĺbania nad životom, smrťou a človečenstvom.
Aj dnes sa na koncertoch Zuzany Homolovej občas chvejem. Jej partneri na pódiu, Miloš Železňák a Samo Smetana, však akoby to napätie drobili na prach, ktorý už tak nedesí. Len ako popol obetí bolestivých textov sa roznáša po krajine. Aj vďaka nim som ten skrytý odkaz smutných textov snáď konečne pochopil.
 
 
 

1 komentár:

filmushka povedal(a)...

zaujimavy komentar...nikdy som ju nepocula nazivo, alebo z CD, ale rozhodne si zozeniem nahravku pri najblizsej navsteve SR...