Hneď môj prvý tohtoročný koncert bol výnimočne sugestívnym zážitkom, ktorý mi dostatočne vynahradil skoro dvojmesačné obdobie bez živej muziky.
Pódium premenené na les opustených vianočných stromčekov, obrie lesné kŕmidlo, filmová projekcia a hustá biela hmla, z ktorej sa ako prvý vynoril Václav Havelka.
Od tej chvíle bol koncert Plese The Trees nespútaným a naturálnym výbojom, ktorý sa so živelnou silou horského vetra valil spomedzi stromov do usadeného publika. To akoby ovplyvnené prostredím, rezignovalo na rytmus v nohách a koncert si užívalo hlavne pozornejším počúvaním a vstrebávaním snivej atmosféry mizanscény pódia.
Myslím, že tomuto koncertu nechýbalo vôbec nič. Please The Trees (aj TU) na maximum zladili dravosť s hebkosťou, rojčenie s realitou, precíznosť so skromnosťou a poctivosť so samozrejmosťou.
Domov som sa z koncertu dostal až o siedmej ráno. Unavenému sa mi nad silnou kávou zdalo, že niekde spoza stromov v záhrade počujem hrať Please The Trees. Radšej som si šiel ľahnúť. Na prechode do sna mi v ušiach zneli ...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára