utorok 24. septembra 2013

My Jerusalem

Zlovestne podmanivá muzika, hrobový šepot striedajúci sa s hlasom vybičovaným do žeravej naliehavosti, vynaliezaví muzikanti a atmosféra temných emócií.
My Jerusalem je desivo božská kapela, ktorú stojí za to nasledovať.
Fotografie sú z tohoročného festivalu Colours of Ostrava

Piano

Na Mikoláša Růžičku (inak Republic of Two) s jeho vlastným projektom Piano som sa na tohtoročnom Valašskom Špalíčku mimoriadne tešil.
A moje očakávania boli vyslyšané. Drobivé melódie, ozveny túžob aj dezilúzií (možno aj sklamaní), lások (asi) a celkovo melancholická atmosféra koncertu, naplnili moju hlavu súmrakom, ktorý na pomyselnej miske váh vlastnej mysle stále podvedome (a zároveň znepokojivo nutne) potrebujem (pravdepodobne pre udržanie rovnováhy a súdnosti). 

pondelok 23. septembra 2013

The xx

Po absolvovaní niekoľkých hlasných koncertov mi skoro komorne elektronické blúznenie oduševnenej ostrovnej skupiny The xx padlo mimoriadne dobre.
Preto som sa hneď po krátkom fotografovaní vtiesnil do davu (ten ma úplne uvoľneného príjemne podopieral) a lyrizovanými melódiami som sa nechal unášať do sveta ich zamatovo privátnych piesní.
Napriek veľkej dávke introvertných nôt som s The xx (a v tej chvíli vlastne so všetkými organizmami Colours of Ostrava) skutočne koexistoval.

The Rocket Dogz

Pražská trojka hrajúca punk and psychobilly ťaháky, pripomínala na Drive scéne festivalu Colours of Ostrava odviazaných (raketových) psov.
A tak to malo a má byť. Divokosť patrí neodmysliteľne k psychobilly a aj keď skoro všetko, čo The Rocket Dogz zahrali tu už možno bolo, v takejto podobe je vždy fajn to počuť znova.