Po absolvovaní niekoľkých hlasných koncertov mi skoro komorne elektronické blúznenie oduševnenej ostrovnej skupiny The xx padlo mimoriadne dobre.
Preto som sa hneď po krátkom fotografovaní vtiesnil do davu (ten ma úplne uvoľneného príjemne podopieral) a lyrizovanými melódiami som sa nechal unášať do sveta ich zamatovo privátnych piesní.
Napriek veľkej dávke introvertných nôt som s The xx (a v tej chvíli vlastne so všetkými organizmami Colours of Ostrava) skutočne koexistoval.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára