Osobité texty, vážne myslené výčapné odrhovačky, divokou hrou vybudený akordeón, drapľavý, sugestívny a neeufonický hlas.
Poetický barbar rozkročený medzi psotou a nebom, tak vnímam Jima Čerta, ktorému pokiaľ človek uverí, má o zážitok postarané.
Fotografie sú z tohoročného Valašského Špalíčku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára