Wovenhand

V šerosvite brnianskeho klubu Fléda, presne o desiatej večer, sa na zaprášenom pódiu zjavil kazateľ s vnímavým srdcom svätca a s temperamentom kovboja David Eugene Edwards. 

Od tej chvíle zvuk preťažený drsnou kapelou, preludmi skreslených gitár a mystifikačným hlasom mikrofónu zhustol natoľko, že prach ostal visieť medzi stropom a zemou, svetlo sa ním len ťažko predieralo k želanému odrazu a z davu v hľadisku sa stal len jeden zhluk podmanených (d)uší.

Nebotyčná Eugenova charizma, hudba ako jeho aureola a pastierske texty, to všetko ma z Flédy vystrelilo mimo tento systém, svet a rozmer, aby som sa skoro na dve hodiny mohol absolútne odhmotniť.