piatok 27. januára 2023

Člověk krve

Ak by som mal škatuľkovať, tak Člověka krve zaradím do magického realizmu.
Je to síce žáner, ktorý sa asi vzťahuje viac k próze, či filmovej a fotografickej tvorbe, ale pokiaľ pri počúvaní piesní Jana Senfta zatvorím oči, tak to prelínanie medzi skutočnosťou a ilúziou sa mi samovoľne premieta na vnútornú stranu viečok, ako pohyblivý príbeh v sépiových alebo filtrovaných farbách.
Jasné, v skladbách tušíme vplyv starých listnatých aj mestských pesničkárov, zároveň však autentickú ľudskosť skúmajúcu rôzne emocionálne svety. Už úvodné akordy väčšiny piesní akoby odhŕňali závesy zaznamenaných príbehov, osvetľujúc ich odleskom pesničkárovej senzitívnej vnímavosti.
Myslím, že to je jedna z ciest, uchovania našich malých dejín, ktoré inak vymažú tie veľké, nemajúce s krátkymi epizódami ľudských životov zľutovania.
Fotografie sú z festivalu Otevřeno Jimramov 2022.

Žiadne komentáre: