Od môjho objavenia Lebeda festivalu som horel nedočkavosťou. Predsa len bigbítových a elektronických festivalov na lúke obklopenej lesom a krásnou prírodou nie je až tak veľa. Tiež skladba programu, v ktorej vedľa seba sú Ciment s valašským rockom, punková Zeměžluč, folkový Žamboši a množstvo dídžejov, ma lákala a bol som zvedavý ako tak rozdielne hudobné smery prijme publikum. No a Rot Front, emigrantská smršť z Berlína, tiež sľubovala poriadnu dávku dobrej hudby, ktorú si ani netrúfam niekde zaradiť. Ich jediný koncert v našich krajinách bol sám o sebe dostatočným motívom na zbalenie vecí a fotoaparátu napriek tomu, že vonku lialo ako z krhly. A pršalo ešte aj v deň začiatku festivalu a tak som sa musel v Slavičíne poobzerať po nejakých gumákoch. To bolo po vybratí sa na Lebedu druhé dobré rozhodnutie. Hneď po vystúpení z taxíka som sa brodil rozbahnenou poľnou cestou na miesto (lúku) festivalu a ... áno, obdivoval prírodu. Akoby som úplne zabudol kam vlastne idem. Lesy, pasienky a lúky, to všetko v hmlistom opare a osvietené rozptýleným svetlom schovaného slnka. Tento prvý dojem ovplyvnil moje festivalové dni natoľko, že už mi nevadilo ani bahno natečené v čižmách, ani chladnejšie nočné počasie či dlhá ranná túra späť do hotela.
Festival som si proste užíval (myslím, že tak ako väčšina jeho návštevníkov) a vďaka organizátorom som zažil inšpiratívny víkend, spoznal príjemných ľudí a počul veľa dobrej muziky. Pár desiatok organizátorov sa s veľkým nasadením postaralo o pár stoviek návštevníkov tak, že festival napriek počiatočnej nepriazni počasia (niekto iný by ho pravdepodobne odpískal) dopadol výborne. Myslím, že všetci, ktorí sa rozhodli festival kvôli počasiu vypustiť, môžu trochu ľutovať. Prišli nielen o explozívne vystúpenie kolektívu Rot Front či jemný prejav (znie neuveriteľne, že údajne bývalej členky skupiny hrajúcej hardcor) holandskej Wotienky Vermeer (trochu stratenej na malom stejdži), ale aj o úžasnú atmosféru festivalu, krásny sobotný západ slnka a chutný guľáš s dobrým pivom.
Moje očakávania boli jednoducho naplnené a dúfam, že nasledujúce poznámky a fotografie z festivalu a jeho koncertov všetkých presvedčia o tom, že na Lebedu sa chodí za každého počasia!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára