Tú najalternatívnejšiu (vlastne to slovo ani nemám rád) hudbu mi na Lebede zahrala kapela První hoře. Zmes rôznych žánrov rafinovane pospájaná do jednotlivých skladieb, hĺbavé texty a chvíľami až teatrálne prejavy muzikantov ma skoro okamžite naladili na akúsi pochabú nôtu, ktorá sa prejavila náhlym šklbaním, potrebou fotografovania hviezd a vyschnutým hrdlom. První hoře som teda dopočúval s Černou horou v ruke, s hviezdami na pamäťovej karte a trochu mokrý od piva, ktoré pri ich rýchlejších skladbách nebolo ochotné zostať v pohári.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára