pondelok, 25. apríla 2011

Robert Balzar Trio & Dan Bárta

Väčšiu časť setlistu koncertu (Polička Jazz festival 2011) tohto vynikajúceho jazzového zoskupenia tvorili prerábky cudzích skladieb, ktoré vyšli na ich zatiaľ poslednom albume Theyories. O adoptívne rockové a popové chuťovky, napríklad od The Cult, Led Zeppelin, AC/DC, The Police či Björk, sa muzikanti z tria Roberta Balzara spolu s Danom Bártom postarali ako o vlastné a vyslali tak do sveta skladby, ktoré sa ani pri náhodnom stretnutí so svojimi originálmi nemusia za nič hanbiť. Fakt ani trochu.
 

nedeľa, 24. apríla 2011

Emil Viklický Trio & Julian Nicholas

Bolo úžasné sledovať (a ťažké pritom fotografovať) vystúpenie majstra Emila Viklického v svojom triu, spolu s hosťujúcim britským saxofonistom Julianom Nicholasom. Viklického dlhoročná spolupráca s kontrabasistom Františkom Uhlířom a s bubeníkom Lacom Troppom dosiahla maximálnu mieru hudobného dorozumievania (sluchom, pohľadom, mimikou), hráčskeho dôvtipu (tvorivou pružnosťou, pohotovosťou, improvizáciou), vzájomného prepojenia (schopností, talentu, hudobného cítenia) a spoločného nadšenia pre jazz bez hudobných hraníc.
A Julian Nicholas? Rozhodne v ničom, za touto trojkou (pôsobiacou ako jednotka) nezaostával.
 
 

piatok, 22. apríla 2011

Mina Agossi trio

Už výnimočné zloženie Mina Agosi tria, keďže na koncerte chýbal štvrtý člen, inak kvarteta, gitarista a hráč na klávesové nástroje Phil Reptil, sľubovalo nevšedný hudobný zážitok. A ten sa naozaj dostavil v podstate od prvých tónov koncertu, keď kontrabasista Eric Jaquot a japonský bubeník Ichiro Onoe vyvolali svojou hrou na pódium teatrálne prichádzajúcu Minu Agossi. Od tej chvíle patrila celá veľká sála Tylovho domu v Poličke tejto francúzskej jazzovej speváčke, ktorá s noblesou a s šarmom predviedla mimoriadne živé vystúpenie, presahujúce jazz snáď do všetkých ďalších hudobných žánrov.
 
 
 
 
 

streda, 20. apríla 2011

Lanugo

Piatkový večer Polička Jazz festivalu otvárala skupina Lanugo s vynikajúcou speváčkou Markétou Foukalovou. Ich jazz (nu jazz, alebo niečo ako lo-fi jazz, či pop jazz) ma úplne nepripraveného prekvapil pestrosťou a silnou dávkou vzrušenia, ktoré pravdepodobne pramenilo práve z nej (pestrosti).
Lanugo šírilo okolo seba rôzne nálady tak rýchlo, ale zároveň nenásilne a prirodzene, že som počas ich vystúpenia mal chuť snívať aj kapitulovať, tancovať aj skamenieť, milovať aj na všetko zabudnúť.
Bol to jazzmín, inhalovaný cez vodnú fajku. Doporučujem!
 
 
 
 
 
 
 
 

štvrtok, 14. apríla 2011

Smokin' Joe Kubek & Bnois King

Organizátorom cyklu koncertov Rock v múzeu sa podaril naozaj výnimočný kúsok a na scéne Múzea obchodu predstavili klasika americkej bluesovej scény a majstra texaského gitarového štýlu so slove(a)nsky znejúcim menom Smokin' Joe Kubek.
Do Podunajských Biskupíc prišiel slávny hulič so svojim pokrvným bratom, jazzovým gitaristom a spevákom Bnoisom Kingom, s ktorým spolu nahrali už trinásť albumov (asi).
Dĺžka spolupráce a dlhoročné priateľstvo sa prejavili aj v súzvuku ich bieleho a čierneho vnímania blues, ktoré sa valilo z malého pódia chvíľami ako lousianské močiarne bahno a zavše ako texaské tornádo.
 
 

nedeľa, 10. apríla 2011

Lightnin' Guy

O koncertoch v Múzeu obchodu v Bratislave som už vedel dávnejšie, ale vzdialenosť a nedostatok času mi dlho nedovoľovali ich návštevu. Po objavení relativity diaľky a oklamaní času som teda neváhal a hneď som sa vydal do Podunajských Biskupíc (tam Múzeum obchodu sídli) na koncert belgického muzikanta s bluesovou diagnózou, vystupujúceho pod menom Lightnin' Guy.
Napriek tomu, že divákov na koncert neprišlo až tak veľa (čo je naozaj škoda) a sála, v ktorej nadšenci z múzea organizujú koncerty, nie je asi najideálnejšia (čo bohato vyvažuje obdivuhodná dramaturgia), Lightnin' Guy so skupinou Mighty Gators odohral výborný koncert, plný energie a svojského hudobného aj speváckeho prejavu. Jeho koncert bol presne o tom, že pokiaľ sa hrá dobrá hudba, nezáleží kde, za akých podmienok a pre koľko divákov. Na budúci týždeň teda do Podunajských Biskupíc pocestujem znova, aj keď to mám (relatívne) poriadne ďalej, ako všetci Bratislavčania. Už viem, že neoľutujem.