Bolo úžasné sledovať (a ťažké pritom fotografovať) vystúpenie majstra Emila Viklického v svojom triu, spolu s hosťujúcim britským saxofonistom Julianom Nicholasom. Viklického dlhoročná spolupráca s kontrabasistom Františkom Uhlířom a s bubeníkom Lacom Troppom dosiahla maximálnu mieru hudobného dorozumievania (sluchom, pohľadom, mimikou), hráčskeho dôvtipu (tvorivou pružnosťou, pohotovosťou, improvizáciou), vzájomného prepojenia (schopností, talentu, hudobného cítenia) a spoločného nadšenia pre jazz bez hudobných hraníc.
A Julian Nicholas? Rozhodne v ničom, za touto trojkou (pôsobiacou ako jednotka) nezaostával.
A Julian Nicholas? Rozhodne v ničom, za touto trojkou (pôsobiacou ako jednotka) nezaostával.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára