Piatkový večer Polička Jazz festivalu otvárala skupina Lanugo s vynikajúcou speváčkou Markétou Foukalovou. Ich jazz (nu jazz, alebo niečo ako lo-fi jazz, či pop jazz) ma úplne nepripraveného prekvapil pestrosťou a silnou dávkou vzrušenia, ktoré pravdepodobne pramenilo práve z nej (pestrosti).
Lanugo šírilo okolo seba rôzne nálady tak rýchlo, ale zároveň nenásilne a prirodzene, že som počas ich vystúpenia mal chuť snívať aj kapitulovať, tancovať aj skamenieť, milovať aj na všetko zabudnúť.
Bol to jazzmín, inhalovaný cez vodnú fajku. Doporučujem!
Lanugo šírilo okolo seba rôzne nálady tak rýchlo, ale zároveň nenásilne a prirodzene, že som počas ich vystúpenia mal chuť snívať aj kapitulovať, tancovať aj skamenieť, milovať aj na všetko zabudnúť.
Bol to jazzmín, inhalovaný cez vodnú fajku. Doporučujem!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára