Sám neviem, alebo možno nechcem vedieť (čo ak je to len, vraj trápna, nostalgia?), prečo ma niektoré mená z našej domácej (československej) scény stále priťahujú, a to aj napriek tomu, že ako poslucháča ma vlastne už ani celkom úplne neuspokojujú.
Ale bacha, to neznamená, že hudba Viléma Čoka a jeho zatiaľ poslednej kapely Bypass mi nedokáže rozprúdiť rockové hormóny. Naopak, ich gitarové útoky a paľba spoza bicích, vedené hlasom maršala Willibalda (Čoka), vo mne ešte stále vedia prebudiť bigbiťáka a všetky tie spomienky na časy s dlhými vlasmi.
Hmm, žeby predsa len, tá trápna nostalgia?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára