Väčšinou bývam smutný, keď kapely hrajú dookola stále to isté a už ma ako poslucháča nedokážu ni(e)čím prekvapiť. Ale, ako to tiež väčšinou býva, existujú výnimky, pri ktorých by som bol naopak smutný, keby to isté hrať prestali.
Václav Koubek našťastie stále hrá to svoje a mňa vždy tak trochu zaskočí (príjemne), ako už roky, znova a znova dokážem podľahnúť jeho hostinskej poetike, komediantskej úprimnosti a hlavne, nádeji zašifrovanej v jeho pesničkách.
* Václava Koubka nájdete na stránkach Music Photo News aj na tomto mieste.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára