Bolo zaujímavé pozorovať, ako si jedna žena s gitarou (a hlasom) dokázala podmaniť plnú sálu bluesmanov a rockerov.
Nielenže sme pri nežných, prítulných a precítených piesňach Zuzany Suchánkovej úplne zabudli na pivo, bourbon aj cigarety, ale zrazu sme pocítili blues nie ako motor, ale ako krásu pomalosti, nie ako vzdor či plač, ale ako rozjímanie a pohladenie, nie ako kvílenie, ale ako šepot poézie.
Nielenže sme pri nežných, prítulných a precítených piesňach Zuzany Suchánkovej úplne zabudli na pivo, bourbon aj cigarety, ale zrazu sme pocítili blues nie ako motor, ale ako krásu pomalosti, nie ako vzdor či plač, ale ako rozjímanie a pohladenie, nie ako kvílenie, ale ako šepot poézie.
Všetci sme boli (aspoň chvíľu) akýsi lepší a citlivejší.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára