Ešte aj teraz si celkom živo pamätám na môj prvý koncert tejto veselej kapely. Bolo to v čase svetlých zajtrajškov (1987 alebo 1988), kedy Vidiek vystúpil v popradskom Dome revolučného a odborového hnutia spolu so skupinou Bez ladu a skladu.
S priateľmi Vladimírom B. a Petrom I. sme vtedy vyskočili do úzkej uličky pod pódiom a k všeobecnému pohoršeniu staršej časti publika, ktorá dostala vstupenky ako odmenu za svoju prácu, sme predvádzali niečo ako tanec.
Aj zásluhou skupín ako Vidiek (hoc v dome ROH) sa tá doba dala prežiť aj inak, ako na sterilizujúcich červených práškoch.
Dnes (tak ako vtedy) je Vidiek kapelou, vďaka ktorej si človek ešte stále môže vyberať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára