Aj keď hudba pražskej kapely Soliloqui sa mi zdá vhodná skôr do dymovo zamatových klubov, ich koncert na Besede u Bigbítu ma nadchol.
Hlavne džezovo naladený malátny hlas Radky Slukovej, transparentne napojený na pulz kapely, vo mne stimuloval schopnosť vnímania až na hranice hudobne zmyselnej domýšľavosti.
Ešte inak. Elegantne a rafinovane aranžovaná hudba s delikátnym vokálom. Priťahujúce svetlo na konci tunela.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára