Na Poličské rockoupání prišiel elektropopový krúžok Midi Lidi bez Markéty, ale so živými bubnami Tomáša Kelara.
Mám rád kapely s vlastným, na prvé počutie rozpoznateľným zvukopisom, akrobatov s osobitým hudobným názorom a cieľom. Midi Lidi so svojou iróniou a satirou, so svojimi riekankami a opakovačkami, so svojim elektronickým verklíkom a zvukovými chuťovkami, so svojimi šlapajúcimi pesničkami či cieleným hudobným gýčom, medzi ne rozhodne patrí.
Naozaj sa mi páči ako to hrajú, obzvlášť v dobe, v ktorej hudobný pohľad na akékoľvek (aj vážne) témy, až veľmi často zabieha do kvanta klišé.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára