Podľa niektorých psychológov človek nemá riskovať a vracať sa na miesta, ku ktorým ho viažu príjemné spomienky, alebo kde zažil čosi výnimočné. Napriek tomu sa na festival Respect stále odvážne vraciam a na staré spomienky nabaľujem nové zážitky.
Vďaka tomto princípu snehovej gule sa po každom ročníku Respectu dokonca ešte viac teším na ten ďalší a nič na tom nezmení ani žiaden špecialista na moju dušu.
Mory Kante, Yasmine Hamdan, Jaco Abel či Ivan Gutiérrez, to je len niekoľko mien z tohtoročných účinkujúcich (na väčšinu z nich postupne zaspomínam v samostatných fotoreportoch), ku ktorým je však potrebné prirátať aj všetky mená divákov a návštevníkov festivalu, bez ktorých by Respect nemal tú jedinečnú pokrvnú atmosféru.
Áno, to prečo sa na Respect tak rád vraciam nie je len skvelý program, ale aj úžasná spoločnosť ľudí, ktorí sa namiesto rád akýchkoľvek odborníkov, radšej nechajú viesť vlastným srdcom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára