Prvý koncert tohtoročného Valašského špalíčku patril Jaromírovi Nohavicovi.
Sú to skoro tri desaťročia, čo ma tento folkový altruista sprevádza životom. Jeho noblesný básnický cit (áno, mám ho za poeta), jeho odvážne nehrdinské témy, jeho harmónie prerastené gitarou a rozpachtenou harmonikou, vydlabané akordy, jeho arzenál prenosných pocitov, jeho ...
Bol to príjemný večer a aj keď som nevidel žiadnu padajúcu hviezdu ani kométu, prial som si ešte veľa podobných.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára