streda 22. apríla 2015

Wovenhand

V šerosvite brnianskeho klubu Fléda, presne o desiatej večer, sa na zaprášenom pódiu zjavil kazateľ s vnímavým srdcom svätca a s temperamentom kovboja David Eugene Edwards
Od tej chvíle zvuk preťažený drsnou kapelou, preludmi skreslených gitár a mystifikačným hlasom mikrofónu zhustol natoľko, že prach ostal visieť medzi stropom a zemou, svetlo sa ním len ťažko predieralo k želanému odrazu a z davu v hľadisku sa stal len jeden zhluk podmanených (d)uší.
Nebotyčná Eugenova charizma, hudba ako jeho aureola a pastierske texty, to všetko ma z Flédy vystrelilo mimo tento systém, svet a rozmer, aby som sa skoro na dve hodiny mohol absolútne odhmotniť

SPS

Po rokoch (pätnástich, možno dvadsiatich, fakt neviem), ktoré som ich naživo nepočul, bolo super SPS vidieť opäť na scéne. 
Akoby sa nič nezmenilo, rovnako nasratí, ukričaní, hluční a ostentatívni. Dúfam, že im to vydrží až do dôchodku, kedy by sme podľa periodicity našich stretnutí mali na seba opäť naraziť
Fotografie sú z festivalu Trutnoff 2014.

Zrní

Každý ich koncert je vždy tak trochu iným zážitkom, takže stále keď mám príležitosť, si Zrní znova a znova rád naordinujem
Môže za to viac faktorov (nemalá miera improvizácie, nenásilné miešanie žánrov od folku až po elektroniku, obľuba prírodných tém či poctivosť kombinovaná s hravosťou), ale tým najdôležitejším je asi ich úprimnosť a uveriteľnosť v to, čo hrajú. 
Teda aspoň ja im verím snáď všetko, až do posledného akordu. 
Fotografie sú z festivalu Trutnoff 2014 (spústu starších fotografií nájde napríklad TU, TU alebo aj TU).