Keď som nedávno nad dopitou fľašou dumal, ktorá z kapiel na mojom súčasnom playliste mi prostredníctvom svojej hudobnej mytológie pomáha zbližovaniu sa so svetom reality, napadla mi ako prvá skupina Zrní.
V časoch, ktoré (podľa mňa a Lyotarda) neprajú veľkým poučným príbehom, som tak aspoň na jedno svitanie (vďaka sprivatizovanému počúvaniu zrnitých nahrávok) cítil príjemnú silu dôvery v znotované rozprávanie.
Môže sa to tak zdať, ale vôbec to nie je málo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára