pondelok, 29. júna 2015

Dylan Tighe

úprimnosť, intímnosť, poctivosť a hĺbku osobnej výpovede (či skôr spovede) bolo cítiť v každom odtieni jeho hlasu a vo všetkých tónoch jeho gitár. 
Ako to viem posúdiť s mojou sklerotickou angličtinou? Jednoducho! Keď niekomu úplne nerozumiem a aj napriek tomu mu maximálne verím, viem, že musí byť poslom nefalšovaných správ
Na dôvažok Dylan Tighe akoby svojimi piesňami zrkadlil aj niektoré moje pocity. 
Fotografie sú z Valašského Špalíčku 2015. 

Žiadne komentáre: