Ako fotografa ma viac baví udalosti zaznamenávať, ako ich tvoriť, a preto sa zvyčajne aj viac teším z náhodných či koncertných portrétov, ako z tých aranžovaných.
Ivu Bittovú som už fotografoval niekoľkokrát a viem, že stále sa mi ešte nepodarilo zachytiť celú škálu jej podôb a vizuálnej úprimnosti.
Zaborená hlboko v sebe, stratená v hudbe, raz v katarzii a inokedy v tvorivom napätí, zrkadliaca radosť, bolesť, sviežosť aj žiaľ, striedajúca emócie, paletu farieb od nasýtených, až po tie vyťahané slnkom, s vlasmi česanými čiernym hrebeňom a s vysoko karátovými očami, nerafinovane fotogenická.
Fotografie sú z festivalu Litoměřický kořen 2015.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára