Aj s odstupom času si myslím, že vystúpenie Ivy Bittovej s vernými druhmi Čikori, na minuloročnom festivale Litoměřický kořen, patrilo k jeho programovým vrcholom.
Vidieť a počuť Ivu Bittovú je vždy hudobným a duchovným zážitkom, ktorý bol na kořenu umocnený aj neprenosnou atmosférou tohoto jedinečne prívetivého festivalu.
Táto esencia spolupatričnosti, akoby preskočila z hľadiska aj na pódium a podmanila si Ivu natoľko, že (možné) napätie medzi jej vnútrom a vonkajším svetom úplne opadlo, a tep hudobnej poézie ovládol jej telo tak, že chvíľami splývala s rytmom a aj s prírodou (naturálnosťou) starého letného kina.
Zvuky a tóny vyvolávajúce hudobné dedičstvá a kultúry porozumenia, piesne, ktoré nie je možné prespievať niekým iným, hudba, ako duchovné palivo, éteričnosť a vôbec, jednoducho mimoriadny zážitok, hudobné požehnanie, za ktoré dodatočne ďakujem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára