štvrtok, 21. januára 2016

Mucha

Vždy ju rád stretnem, vždy družnú, strapatú, rozlietanú a trochu aprílovú. A hoc tie stretnutia delia neraz mesiace, stále zľahka pokecáme o našich závislostiach, o deťoch, o muzike, trochu sa posmejeme a zasa ideme každý po svojom, Nikola na pódium a ja fotografovať. 
Pri jej počúvaní mám rád neistotu, ten nepokoj jej svojskej poetiky, kedy neviem či sa z nej smiať, alebo ju brať vážne (sakramentsky vážne). 
Fotografie sú z minuloročného Litoměřického kořenu (staršie Nikoline fotografie nájdete TU, TU alebo aj TU). 

Žiadne komentáre: