V kulisách pódia, javiaceho sa ako univerzum, v tej chvíli pre neho neexistuje žiadne zákulisie.
Neprišiel, neodišiel, je tu a teraz, netrápi ho odkiaľ, kam a prečo, objíma absolútno.
Tony neinterpretuje, svoje texty žije, nerozlišuje medzi predstavou a skutočnosťou, slová ukradnuté nekonečnu nespieva ale ponúka ako bezfarebnú a skľúčenú spoveď, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú nebadané gestá, tvár odrážajúca vnútorné hnutia a malátne tanečné pohyby ďaleko vzdialené hudobnému tempu.
Koncert Tonyho Ducháčka & Garage bol pre mňa zavŕšením druhého večera po/Kořenu 2019, aj keď po ňom ešte vystupoval môj obľúbený Václavek.
Akosi pre tú chvíľu v mojej hlave už neostalo miesto na duchovné mantry, hoc tentokrát v rockovejšom habite.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára