O mojom rozpoltenom vzťahu k ostatnej tvorbe, ale hlavne k disidentskej štylizácii či kazateľskej angažovanosti Živých kvetov, som sa už trochu rozpísal TU a keďže sa jedná o výhradne môj osobný názor, nemyslím, že by som s ním mal vstupovať do nejakej ďalšej diskusie.
Každopádne, koncert Živých kvetov (áno, napriek vyššie napísanému, naživo si ich väčšinou nenechám ujsť) fuzionovaný s pražskou kapelou Byl Pes na butikovom festiválku po/Kořen 2018 mi pripomenul ich niekdajšiu spontánnu angažovanosť, až diogenovskú prezentáciu, radosť z hry či uveriteľnosť a umeleckú presvedčivosť ich textov, muziky a vystupovania.
Po návrate domov som si po dlhej dobe začal opäť hrávať album Sloboda a taktiež ho vrátil na zoznam nahrávok, ktoré chcem pribaliť do hrobu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára