Aj keď úvod topoľového festivalu postrašil sparný lejak, ani náhodou sa mu nepodarilo pokaziť skvelú atmosféru a okrem malého časového posunu v programe a niekoľkých zablatených besedníkov nenapáchal väčšie škody.
Beseda u Bigbítu aj tento rok potvrdila svoje výnimočné miesto na festivalovej mape a okrem tradične skvelej muziky (napríklad Houpací koně, Lesní zvěř, Tall Ships alebo Dva) opäť na dva dni vytvorila priestor pre seansu skvelých ľudí, nachádzajúcich v stretávaní sa a v spoločných zážitkoch časť vlastnej podstaty.
Táto vzájomnosť vytvára z festivalov, ako Beseda u Bigbítu, nové slávnosti ľudskej pospolitosti a zóny radosti bez kompromisov.
* Ak sa niekto našiel na mojich fotografiách a chcel by mať na Besedu aj takúto spomienku, poteší ma, ak si o fotografie napíše. Rád Vám ich pošlem, samozrejme, zadarmo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára